Vyprážaná uhorka a šťastie s plynom

Posledný víkend v Amerike som trávil v Connecticute. V Štátoch Nového Anglicka sa každoročne koná veľká show. Volá sa Big E. V našich končinách by sme takéto podujatie nazvali jarmok. Teda typická slávnosť vidieku, kde sa prezentujú domáce výrobky a jazdí sa na kolotočoch. Na tých síce nikto nekontroloval šrúbky ale každý sa zabáva a hostí. No a Američania to vzali o level vyššie.

DSC_7814.jpg

Pôdu jarmoku využili na prezentáciu každého z novoanglických štátov. Connecticut, Massachusetts, Vermont, New Hampshire, Rhoda Island a Maine majú svoje budovy, do ktorých napchali všetko čo ich reprezentuje. Napríklad Main má pečené zemiaky, Vermont má zmrzlinu Ben and Jerry’s a Connecticut tabakové plantáže.

DSC_7862.jpg

Big E dáva možnosť predviesť sa aj miestnym farmárom. V jednej z budov nájdete akvárko s liahnucimi sa kuriatkami, gigantické kone, mamu praslicu aj s prasiatkami a najväčšiu tekvicu. V priestore hneď vedľa, na rozdiel od tradičných produktov, predávajú vymoženosti najnovšej technológie. Sú to produkty, ktoré niekto vymyslel ale sú tak úžasné, že sa nikdy nedostali do veľkovýroby. Aj keď niektoré by sa možno mali. Mamke som odtiaľ zadovážil napríklad špeciálne strúhadlo na cesnak.

DSC_7803.jpg
DSC_7829.jpg
DSC_7835.jpg

Gastronomicky sme na Slovenských jarmokoch v roku 2018. Big E je v roku 2081. V každom stánku s jedlom niečo vyprážali. Do oleja však nešli len hranolky, alebo cibuľové krúžky. Pobláznení Novoangličania boli schopní hodiť do fritézy nie len brokolicu, karfiol a maslo ale napríklad i kyslé uhorky. To by zďaleka nebolo najdivnejšie, šialenci vypražili aj Oreo a Cool Aid, ktoré som ani nevedel, že sa dá pražiť.

DSC_7865.jpg

Po hodinách predierania sa davom v neskutočnom teple, kedy som jedol vlastne iba olej, bol čas ísť domov. Chodník ku parkovisku viedol okolo malého jazierka. Uprostred neho trčali úzke kamene, na ktorých sa vyhrievali korytnačky, a kto by to bol čakal, aj veľká volavka statná.

DSC_7908.jpg

O pár dní som dorazil domov. Na môj vkus to bola trochu nudná cesta. Neuletelo mi ani jedno lietadlo, ani kufor sa mi nestratil a dokonca som unikol aj dozvukom hurikánu. K môjmu šťastiu naviac prispelo aj to, že na rozdiel od zvyšku Bostonu, letisko pri výbuchoch plynu neutrpelo žiadne straty.    

DSC_7893.jpg