Veľké jablko a nahý Cowboy

Pri príležitosti mojej návštevy spojených štátov by bola škoda, keby som nevychytal všetky muchy. Preto som neváhal a zorganizoval som výlet do mesta mrakodrapov, peňazí a neutíchajúceho života. Po troch hodinách v aute a ďalších dvoch vo vlaku sme s mojou americkou spolucestujúcou ocitli na new yorskej železničnej stanici Penn Station. Skúsenosť s americkou železničnou dopravou ma na moment v mysli vrátila naspäť domov. Tak ako u nás, aj tu vlaky neustále meškajú.

Kamarát, u ktorého sme mali prespať býval od New Yorku na opačnom brehu rieky Hudson, v Jersey city. Aby sme sa k nocľahu dostali, museli sme nastúpiť na ďalší vlak.

Opustili sme železničnú stanicu a vydali sme sa hľadať nástupište kyvadlového vlaku. Inštrukcie o jej polohe, ktoré sme získali od pracovníka hlavnej stanice zlyhali ešte pred východom z jej budovy, a tak bolo načase zohnať lepší zdroj. Náhodní okoloidúci pred stanicou nám poradili, aby sme šli iba rovno za nosom. Tak sme aj urobili.

Po asi pätnástich minútach kľučkovania medzi ležiacimi bezdomovcami uprostred mesta, ktoré ako by si ani nevšimlo, že slnko je už dávno za horizontom nám začalo byť niečo podozrivé. Stanicu Path vlaku sme buď prešvihli, alebo sme išli celkom zle. Na rozdiel odo mňa mala moja kolegyňa mobilné dáta a otvorené mapy, no ani s nimi nebol život jednoduchý.

Otáčal som hlavou a pozoroval ruch veľkomesta. Zrazu som zrak uprel nahor a nad sebou zahliadol pompézny, slávny a mohutný Empire state building. Moment mi na chvíľu vyrazil dych a eufória New Yorku naplnila moje žily. Bolo mi úplne jedno, že neviem kde vlastne som, ani kde mám ísť.

Úplne iný svetonázor mala moja navigátorka, ktorá už dávno podľahla panike a bezhlavo sa so sťaženým dýchaním a zrýchleným tepom hnala ulicami medzi ľuďmi bez toho, aby vlastne vedela kde ide.

Napadlo nám opýtať sa na cestu v jednom z miestnych hotelov. Jeden z jeho zamestnancov nám podal tretiu, zato konečne pravdivú informáciu o polohe vlaku a do niekoľkých minút sme k nej dorazili. Bola na pár krokov od stanice Penn, ibaže my sme si unáhlení, vchod do podzemnej stanice vôbec nevšimli.

Náš hostiteľ, Ind Rakshit, pochádza z veľmi bohatej rodiny majiteľa železiarní. Od života vo vate sa však rozhodol odlúčiť a vybudovať niečo vlastné. Odsťahoval sa prostredníctvom magisterského programu štúdia marketingu do nového prostredia a teraz pracuje v odevnej spoločnosti ako jeden z marketérov a zároveň rozvíja svoj biznis. Napriek tomu, že je pracujúci človek, žije v maličkej priechodnej izbe v byte so štyrmi ďalšími Indmi. Niektorí z nich majú plat vyššej strednej triedy, no aj tak žijú v podmienkach internátu. Vysvetľujú to tým, že sú s kamarátmi jednoducho radi.

Na večeru sme ochutnali kúsky indickej kultúry, a potom už len hurá do postele.

Honosné raňajky tvorila proteínová tyčinka z včera a po nej sa už mohlo vyraziť do mesta. Do New Yorku sme cestovali autobusom. Tým pádom sme mali možnosť pozorovať každodenný život obyvateľov Jersey. Ulice mesta trochu pripomínajú chudobnejšie ázijské krajiny, ale cítil som sa ako vo filme z deväťdesiatych rokov. Chodníky okupovali prepité existencie ale aj pracujúci ľud.

Trasa autobusu nás počas svojej pol hodinovej jazdy previedla aj skrz Lincolnov tunel popod rieku Hudson a potom sme už boli vo veľkom jablku. Po rannej káve na stanici sme vyrazili smerom k Central parku. Po ceste ma fascinovala výšková zástavba, ktorej dal vyniknúť najmä priamy pohľad do ulíc na križovatkách, z prechodu pre chodcov. Nanešťastie som nemal príliš veľa času na to to vyfotiť. Náš indický sprievodca sa rozhodol pre vysokorýchlostnú turistiku a mne, cudzincovi, neostávalo nič iné ako za ním neustále dobiehať.

Láska k cestovaniu sa u mňa spája zároveň s obrovskou túžbou po dobrej fotografii. Moji dvaja spoluchodiaci si tento fakt zrejme neuvedomovali a po prvej polhodine som sa dostal do fázy odporu. Povedal som si, že predsa ten výlet sem nebol najlacnejší a že sa sem už možno tak skoro nedostanem. A vôbec, veď je to aj môj výlet. A tak som spomalil a slobodne fotil všetko čo ma zaujalo nemysliac pri tom na to, či ma niekto čaká.

Pri fontáne na námestíčku Columbus Circle som dokonca zastal aby som si vymenil objektív a mohol vyfotiť dvoch futbalistov predvádzajúcich triky s loptou. Na moje prekvapenie na mňa obaja kamaráti počkali pri najbližšom semafore.

Vošli sme do Central parku a mňa hneď odrazu prekvapilo, že všetky trávniky v parku sú oplotené. Pravdepodobne preto, aby na nich v noci nespali bezdomovci. Každopádne si potom človek pripadá viac ako v zoologickej záhrade než v parku. K atmosfére zelene neprispela ani asfaltová cesta križujúca celý park. Autá po nej síce nejazdili no zato nechýbali semafory pre kone zapriahnuté v koči a pre cyklistov.

Prehliadka parku bola pomerne expresná no čas obeda sa už neúprosne blížil. Navštívili sme preto príjemnú reštauráciu na známej ulici Broadway. Obyčajne hustou premávkou zaplnená ulica bola v tento víkendový čas prepnutá na pešiu zónu, v ktorej to žilo ako na trhu. Všade voňalo pouličné jedlo ako rôzne druhy mäsa či grilovaná kukurica a černosi spolu s Vietnamcami sa navzájom predbiehali v tom, kto predá väčšiu bizárnosť. Aby radosti na tejto americkej verzii bardejovského jarmoku nebolo málo, dostalo sa nám dokonca aj toho privilégia zahliadnuť na vlastné oči nahého cowboya! Doteraz som o ňom nepočul, ale  vraj je dosť slávny. Len o pár metrov za ním sme dokonca natrafili aj na jeho ženskú verziu. Mohlo to byť vzrušujúce, iba že išlo o pani s najlepšími rokmi dávno za ňou, na ktorú jej vnúčatá určite nie sú veľmi hrdé.

New York je mesto kde sa miesia kultúry z celého sveta. Jednou z najväčších kultúrnych rolí v ňom majú nepochybne ázijské národy. Poobedie preto patrilo prechádzke skrz čínsku štvrť metropoly, miestnymi nazývanú China town. Je to časť mesta nie len kultúrne ale aj architektonicky veľmi špecifická. Jej charakter ma zaujal už keď som sa tu pred pár rokmi ocitol ako stredoškolák a ani teraz ma nenechala chladným. Pri korze čínsko-americkými uličkami sa človek ani necíti ako na Manhattane, ale ako kdesi v Hong Kongu. Zopár budov tu dokonca pripomína chrámy ázijských náboženstiev a aj nápisy na podnikoch sú písané čínskymi znakmi. Ulice sú plné stánkov s ovocím či pochybným tovarom v štýle lacných okuliarov a rôzne formovaných bong.

Bolo ešte len skoré popoludnie, ale vysoké teploty a množstvo kilometrov v nohách si vybrali svoju daň. Tú najväčšiu si turistika vybrala u nášho domorodého sprievodcu, ktorý sa rozhodol, že na jeden deň toho videl už až-až a porúčal sa domov do postele.

V centre veľkého jablka sme ostali dvaja statoční, ale aj my sme už boli na konci zo silami. Osamotení sme navštívili pre mňa new yorskú  novinku. Konštrukcia Oculus je venovaná pripomienke obetiam tragédie z jedenásteho septembra. Je to zaujímavá stavba slonovinovej farby pripomínajúca múzejný preparát kostry. Našťastie pre nás, vlak domov odchádzal priamo z tejto budovy, a tak si naše unavené nohy nemuseli vytrpieť viac.

Výhodou pobytu v New Jersey je, že máte k dispozícii výhľad na celú panorámu New Yorku. Takúto príležitosť by bola hanba premrhať, a tak sme pred západom slnka nasadli na Uber a odviezli sa k brehu rieky Hudson, k železničnej stanici Exchange place. Skúsenosť s pozorovaním západu slnka ako sa odráža od okien mrakodrapov, ktoré sa pár minút na to rozsvietia a takmer pripomínajú nočnú oblohu by som nevymenil snáď za nič. Bola to jednoducho paráda.